Vážený učiteľský zbor

       Vieme, že poďakovanie prichádza neskoro, ale o to väčšie a úprimnejšie. Viete, nikdy sme nedokázali  pochopiť, ako nás môžete mať radi a zároveň nás aj trápiť ťažkým a namáhavým učením. Deň čo deň ste nám poskytovali nové informácie, ktoré sa postupne stali i základom nášho života. Avšak väčšina z nás si to neuvedomovala a brali sme to často na ľahkú váhu. Ale i v správaní sme nezostali a nie raz Vás ohromili nevhodným vystupovaním. Našťastie ste tu boli Vy, ktorí ste nás napomínaním a príkazmi uviedli na správnu cestu.

        Vieme, že ste chceli z nás vychovať dobrých a vzorných žiakov a ubezpečujeme Vás, že Vaša námaha nebola zbytočná. Vďaka Vám môžeme sebavedome vkročiť do života dospelých. Prispeli k tomu i Vaše hodiny, ktoré ste sa snažili spríjemniť a vytvoriť príjemné prostredie a dobrú atmosféru. Aj keď z druhej strany sa neukazoval veľký záujem, nikdy ste sa nevzdávali. A to si u Vás vážime najviac, lebo ste dokázali, že túto budovu strachu a napätia už považujeme za miesto porozumenia a odrazu sa tu radi vraciame.

         Keďže sme v nej prežili polovicu svojho detstva, stali ste sa pre nás druhými rodičmi. A teraz, keď si zaslúžite našu úctu, musíme Vás opustiť. Sami nechápeme prečo. Prečo práve teraz, keď väčšina z nás pochopila Vašu prácu...   Veď iba vďaka vám môže každý z nás povedať: ,,Som niekto.“ A preto ešte raz  ,,Vďaka za deväť rokov strávených s Vami.“

Žiaci 9. A ZŠ Clementisova

Triedna učiteľka: Mgr. Melánia Rentková