OSVIENČIM_-_2017_63.jpg

Dňa 21. septembra 2017 sa uskutočnila exkurzia do Osvienčimu. Zúčastnilo sa jej 49 detí a jedna maminka. Organizovali ju pedagógovia našej školy: Mgr. M. Rentková, Mgr. D. Kuleszová a Mgr. J. Richtáriková.

Vyrazili sme o 5:30 ráno. Dorazili sme načas na miesto, ktoré si Heinrich Himmler vybral za jeden z cieľov určených najprv na väznenie politických väzňov, potom na využívanie lacnej pracovnej sily a nakoniec na vyhladenie židovskej rasy. Prechádzali sme cez prísne pravidlá bezpečnostnej kontroly pri vstupe do Auschwitzu. Nesmeli sme si zobrať nič kovové, lebo by sme neprešli detektorom. Do koncentračného tábora sme vstúpili cez známu bránu s cynickým nápisom „ Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje". Tento slogan si so sebou do Osvienčimu priniesol veliteľ tábora Rudolf Höss z koncentračného tábora Dachau, kde bol po prvýkrát použitý. 

 

Sme jedna z mála škôl, ktoré berú na prehliadku tohto krutého miesta aj žiakov 7. ročníka.

Prehliadky sú primerané danej vekovej kategórii a prispôsobený je aj samotný výklad.

Žiakov sme rozdelili do dvoch skupín, podľa vekových kategórií, každý dostal prijímač so slúchadlami a vyrazili sme na prehliadku tehlových domov – blokov, označených číslami. V každom sme sa dozvedeli jeho históriu, prezreli sme si fotografie a exponáty.

Osvienčim je hlavne o pocitoch. Prechádzate priestormi, kde prebiehal život tak neskutočne odlišný od „normálnosti“!

Na konci prehliadky sme si pozreli plynovú komoru. Išli sme tam so slzami v očiach. Plynová komora bola miestnosť, v ktorej príslušníci SS zabíjali pomocou cyklónu B niekoľko tisíc Židov a vojenských zajatcov. Naraz mohlo byť v plynovej komore zavraždených aj niekoľko stoviek ľudí. Cyklón B nacisti vhadzovali cez otvory v strope.

Potom sme sa premiestnili do druhého tábora BIRKENAU s rozlohou 175 ha., kde sa zachovalo z pôvodného stavu 300 budov - 45 murovaných a 22 drevených. V drevených stavbách žili muži a v kamenných ženy. Mali katastrofické hygienické podmienky, nedostatok vody a veľa potkanov. Ukázali nám drevenú budovu, kde bola hromada drevených postelí, a v ďalšej takzvané "záchody". Na svoju potrebu mali 2 minúty, a to všetci v ten istý čas. Slabí a veľmi chudí sa neudržali a v ľudských výkaloch sa utopili.

Sprievodkyňa ukončila prehliadku v strážnej veži, odkiaľ bol krásny výhľad na celý tábor. Na záver našej exkurzie sa nám poďakovala za pozornosť, tiché a dôstojné správanie sa žiakov a zaželala nám veľa úspechov v škole.

Mgr. Melánia Rentková

ozio_gallery_nano