Rubikova kocka je svetovým fenoménom, ktorý vyžaduje bystrú hlavu. Je to fenomén, ktorý aj štyridsaťpäť rokov od svojho vzniku fascinuje celý svet. Svojou náročnosťou patrí k najneznesiteľnejším, ale zároveň najpútavejším hlavolamom. V školskom roku 2018/19 prebieha na našej škole už 3. ročník súťaže v skladaní Rubikovej kocky. Úlohou žiakov je zložiť 3 Rubikove kocky v čo najkratšom čase.
V I. polroku boli najlepší:
- Šimon Kuchár /8.C/ - priemerný čas na zloženie 1 kocky 33,3 s.
- Michal Cibulka /6.A/ - priemerný čas na zloženie 1 kocky 41,3 s.
- Lukáš Blaško /6.A/ - priemerný čas na zloženie 1 kocky 62,3 s.
Poradie žiakov s časom pod dve minúty:
- Matej Šramko /6.A/ - 83,3 s.
- Timon Blaškovan /6.A/ - 88,3 s.
- Lucia Ševčíková /7.B/ - 89,3 s.
- Adam Capko /6.A/ - 94,0 s.
- Branislav Bosý /9.A/ - 95,0 s.
Ďalší žiaci, ktorí zložili Rubikovu kocku:
Lucia Hlaučová /3.B/ , Silvia Šamajová /7.B/, Viktória Oškrobaná /6.A/,
Chiara Fujáková /6.A/, Matej Kuchár /5.A/, Júlia Kucharčíková /5.B/,
Ema Várošová /5.B/ a Zuzana Masnicová /5.B/.
Spolu je to 16 žiakov, ktorí zložili Rubikovu kocku v 1. polroku.
Najmladšou je 9-ročná Lucia Hlaučová, najlepšou triedou je 6.A – 7 žiakov
v tejto triede zloží Rubikovu kocku – 38,89 % žiakov z triedy, pričom na začiatku školského roku nevedel zložiť kocku v 6.A ani jeden žiak.
Svetové rekordy v skladaní Rubikovej kocky
Prvé svetové majstrovstvá zorganizovala Guinessova kniha rekordov v roku 1981 v Mníchove. Víťazom sa stal Jury Froeschl z Mníchova s časom 38 sekúnd. Prvé oficiálne Majstrovstvá v skladaní Rubikovej kocky sa uskutočnili v roku 1982 v Budapešti. Víťazom sa stal Minh Thai z USA s časom 22,95 sekúnd. Od tých čias sa čas poskladania kocky stále skracoval. Od roku 2003 sa Majstrovstvá sveta v skladaní Rubikovej kocky konajú každé dva roky. Dnes je už bežné poskladať kocku za menej ako 6 sekúnd. Aby bolo súťaženie v skladaní kocky stále atraktívnejšie, organizátori prichádzajú s rôznymi obmenami. Medzi ne patrí najrýchlejšie poskladanie kocky jednou rukou, nohami alebo so zviazanými očami. Celkovo existuje 43 quintillion (43,252,003,274,489,856,000) možností zloženia kocky. Na poskladanie všetkých možností by človek potreboval 14 000 triliónov rokov. Rubikova kocka má aj iné rekordy. Najväčšou Rubikovou kockou sa môžu pýšiť v štáte Tennessee v USA. Má tri metre a váži viac ako 500 kg. Naopak najmenšiu kocku skonštruoval Rus Jevgenij Grigoriev. Meria 8 mm a je plne funkčná.
Najpomalší riešiteľ
Svet si nepamätá len tých, ktorí poskladali Rubikovu kocku za najkratší čas. Dôkazom toho, že tento hlavolam je návykový je aj prípad Grahama Parkera zo Spojeného kráľovstva, ktorý kocku zložil za neuveriteľných 26 rokov. Na riešenie sa snažil prísť od roku 1983. Vďaka jeho zapálenosti pre vylúštenie hlavolamu premeškal rôzne dôležité životné udalosti, dostával sa do kríz so svojou manželkou a privodil si problémy so zápästím a chrbtom. No ako sám Graham Parker hovorí, stálo to za to. Počas obdobia, keď kocku skladal, sa mu snažili pomôcť priatelia, vedel o tom, že návod sa nachádza na internete, ale on chcel na to prísť sám. Keď kocku zložil, od dojatia sa rozplakal. Pre takýchto zanietencov dokonca vznikla v roku 1980 skupina Cubaholics, ktorá pomáha závislým riešiteľom. Vďaka Rubikovej kocke vznikli aj dva medicínske termíny: kubistický palec a Rubikove zápästie.
Mgr. Ľubomír Ševčík