Fotografie Slovenska

Múzeum liptovskej dediny

Sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským. Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. Časť zachovalej zvonice a pôvodných obvodových základov sa nachádzajú na brehu Liptovskej Mary. V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice. V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara došlo k transferu viacerých významných nehnuteľných pamiatok zo zatopovej oblasti do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Obce zátopovej oblasti patrili nielen medzi najstaršie v Liptove, ale aj na Slovensku. Oblasť bola po­dľa archeológov osídlená už v 9. storočí a obec Liptovská Mara vznikla pravdepodobne vtedy. Odtiaľ pochádza aj rímskokatolícky gotický  z druhej polovice 13. storočia. 

Z obce Liptovská Sielnica pochádza napríklad dom pokrokovej remeselníckej rodiny Jána Lovicha. Liptovská Sielnica bola v minulosti významnou obcou stredného Liptova s výsadami mestečka, akými boli vlastné súdnictvo, oslobodenie od platenia mýta, právo loviť zver a ťažiť drevo. Žili tam viaceré osobnosti, ktorých práca ovplyvnila kutlúru slovenského národa. Bol to štúrovský básnik Samuel Bohdan Hroboň, zberateľ prísloví a porekadiel Adolf Peter Záturecký a vlastenecký tlačiar a vydavateľ Karol Salva. V dome je pitvor, izba, kuchyňa s otvoreným ohniskom na prípravu jedla a dve komory. Jedna je spálňou slobodnej dcéry, druhá slúži ako skladovací priestor. Obydlie nesie určité znaky prepychu charakteristické pre remeselnícku vrstvu liptovských mestečiek v I. tretine 20. storočia. Vedľa domu je kolárska dielňa.

Dobová fotografia liptovskej dediny:

zdroj: www.liptovskemuzeum.sk

Fotogaléria: