Dňa 8. novembra 2023 sa uskutočnila exkurzia do Osvienčimu. Zúčastnilo sa jej 51 detí. Organizovali ju pedagógovia našej školy: Mgr. M. Rentková, Mgr. M. Sihelníková, Mgr. J. Richtáriková a Mgr. M. Danišová.
Vyrazili sme ráno o 7:OO hod.. Dorazili sme načas na miesto, ktoré si Heinrich Himmler vybral za jeden z cieľov určených najprv na väznenie politických väzňov, potom na využívanie lacnej pracovnej sily a nakoniec na vyhladenie židovskej rasy. Prechádzali sme cez prísne pravidlá bezpečnostnej kontroly pri vstupe do Auschwitzu. Nesmeli sme si zobrať nič kovové, lebo by sme neprešli detektorom. Do koncentračného tábora sme vstúpili cez známu bránu s cynickým nápisom "Arbeit macht frei" - " Práca oslobodzuje". Tento slogan si so sebou do Osvienčimu priniesol veliteľ tábora Rudolf Höss z koncentračného tábora Dachau, kde bol po prvýkrát použitý.
Prehliadky sú primerané danej vekovej kategórii a prispôsobený je aj samotný výklad.
Žiakov sme rozdelili do dvoch skupín, podľa vekových kategórií, každý dostal prijímač so slúchadlami a vyrazili sme na prehliadku tehlových domov – blokov, označených číslami. V každom sme sa dozvedeli jeho históriu, prezreli sme si fotografie a exponáty.
Osvienčim je hlavne o pocitoch. Prechádzate priestormi, kde prebiehal život tak neskutočne odlišný od „normálnosti“!
Na konci prehliadky sme si pozreli plynovú komoru. Plynová komora bola miestnosť, v ktorej príslušníci SS zabíjali pomocou cyklónu B niekoľko tisíc Židov a vojenských zajatcov. Naraz mohlo byť v plynovej komore zavraždených aj niekoľko stoviek ľudí. Cyklón B nacisti vhadzovali cez otvory v strope. V minulosti cyklón B využívali proti hlodavcom.
Potom sme sa premiestnili do druhého tábora BIRKENAU s rozlohou 175 ha, kde sa zachovalo z pôvodného stavu 300 drevených a 45 murovaných budov, už len veľmi málo budov. V drevených budovách žili muži a v kamenných ženy. Mali katastrofické hygienické podmienky, nedostatok vody a veľa potkanov. Ukázali nám drevenú budovu, kde bolo mnoho drevených postelí a v ďalšej takzvané "záchody". Na svoju potrebu mali 2 minúty, a to všetci v ten istý čas. Slabí a veľmi chudí sa neudržali a v ľudských výkaloch sa utopili.
Sprievodkyňa ukončila prehliadku blízko strážnej veže, odkiaľ bol krásny výhľad na celý tábor. Na záver našej exkurzie sa nám poďakovala za pozornosť, tiché a dôstojné správanie sa žiakov a zaželala nám veľa úspechov v škole. Chcem sa poďakovať kolegyniam, ktoré so mnou absolvovali túto exkurziu na nie príliš vábne miesto...ešte raz ďakujem aj za žiakov, ktorým sme umožnili si toto miesto pozrieť.Tiež pani učiteľke Sihelníkovej, ktorej sa podarilo zachytiť momenty z našej exkurzie prostredníctvom fotografii..
Mgr. Melánia Rentková
