Prvý nález zo pochádza z obdobia lovcov . Kosti mamutov sa našli pri niekdajšom kine Úsvit, v Považskom Chlmci a v bývalej tehelni (medzi Malou Prahou a „Rondlom“). Najstarším dokladom osídlenia sú nálezy v dnešnej mestskej časti Závodie z neskoršej doby kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Našli sa tu kamenné nástroje, oštepy a pazúriky z oblasti dnešného Poľska, čo vysvetľuje sťahovanie ľudí na juh za teplejším podnebím a za zverou.
Ľudia lovili soby či mamuty, ktoré v tom čase žili v oblastiach so studeným podnebím, aké bolo vtedy i v okolí dnešného mesta. Do príchodu ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo (5000 – 4000 pred Kr.) sú poznatky o živote na území Žiliny minimálne. Kmeň ľudí, ovládajúcich poľnohospodárstvo, patriaci do tzv. lengyelskej kultúrnej skupiny, sa podľa nálezov usídlil, v Brodne, kde našli sekeromlat a v Žilinskej Lehote, kde našli sekerky. Keramika z neskorej doby kamennej, ktorá sa našla v okolí mesta, potvrdzuje jednoznačné osídlenie okolia Žiliny.
V dobe železnej (750 pred Kr. – 100 po Kr.) pretrvávalo osídlenie na hradiskách, kde sa udržiaval ľud lužickej kultúry – púchovskej skupiny. Sídliská z tohto obdobia sa našli vo viacerých pričlenených obciach. V prvom storočí pred Kr. osídlili naše územie keltské kmene, ktoré sem priniesli dokonalejší spôsob spracúvania kovov. Potvrdené sú osídlenia na Šefranici, Frambore, v Strážove a malá osada bola nedávno zistená i v priestore dnešného farského kostola. Život pokračoval i na hradiskách na Straníku, v Závodí aj v Divinke, kde sa našli keltské mince, ktoré svedčia o rozvinutom hospodárstve. V prvom storočí po Kr. tu však osídlenie zaniklo, pravdepodobne vpádom nejakého cudzieho etnika.
Keď Germáni ovládli po Keltoch územie strednej Európy, na severnom Slovensku žili Kvádi a Markomani, s ktorými viedli vojny Rimania. Po Rimanoch ostali v Žiline tri poklady mincí a v Strážove keramika. V neskoršom období týmto územím prešli germánski Góti a Longobardi.
Aj keď stopy po osídlení Žiliny nachádzame už pred príchodom Slovanov v 6. stor., súvislejšie osídlenie vzniklo okolo 9 stor. Prvá písomná zmienka o Žiline je roku 1208 spomína „terra de Selinan“ („zem Žilina/Žiliňany“). V tom čase už Žilina bola osídlená na viacerých miestach, ale dnešné mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady koncom 13. stor. Už v 13. stor. boli vybudované dva kostoly, ktoré existujú i v súčasnosti – starší Kostol sv. Štefana kráľa a Katedrála Najsvätejšej Trojice (známy aj ako Farský kostol). Žilina dostala prvé mestské práva a erb od kráľa Ondreja III. okolo r. 1290. V meste žili Slováci a Nemci z Tešína, ktorého práva Žilina prevzala. Prvá písomná zmienka o Žiline ako o meste pochádza z roku 1312. V listine, ktorou bola udelená škultécia žilinskému mešťanovi Henrichovi v Kolároviciach, sa uvádza: „civitas Zylinensis“ („mesto Žilina“). Prvé existujúce mestské privilégium je z roku 1321 od kráľa Karola Róberta. Mestské privilégia boli rozšírené v roku 1384. Vtedy prevzala Žilina i práva Krupiny – magdeburské právo, ktorého prepis z roku 1378 sa nachádza v , ktorá obsahuje súbor právnych predpisov mesta Magdeburg, ktorými sa Žilina riadila. Žilinská kniha je významná kultúrna pamiatka Slovenska, podobne ako listina kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 známa ako Privilégium pre Slovákov, ktorou zrovnoprávnil žilinských Nemcov a Slovákov.
Žilina mala od 15. stor. vlastné hradby – valy, ktoré chránili dnešné historické jadro mesta okolo Mariánskeho námestia. Toto jadro bolo vyhlásené v roku 1988 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády (laubne). Renesančná podoba námestia vznikla po požiari v roku 1521, časť pivníc pod domami však bola postavená ešte v gotickej architektúre.
Mesto bolo križovatkou dávnych obchodných ciest a bohatlo vďaka tranzitnému obchodu s vlnou do zahraničia. V meste bolo množstvo cechov, dominantnou ostala výroba súkna. Veľkým prínosom pre mesto bolo i žilinské právo, ktoré používalo niekoľko desiatok obcí a miest severozápadného Slovenska. Po pobyte husitov v rokoch 1431 a 1433 v meste žili len Slováci. Rozvoj mesta trval do konca 17 stor. V dôsledku bojov bolo mesto oslabené a opätovne sa začalo rozvíjať v druhej polovici 19. stor. po vybudovaní železníc v roku 1873 a 1883. V roku 1891 bola v Žiline vybudovaná najväčšia uhorská textilná továreň – súkenka, ktorá mala až 1 600 robotníkov a vyvážala výrobky i do zahraničia.
Vybudovaním ďalších závodov, obchodov, bánk a infraštruktúry rástol aj počet obyvateľov. Kým v roku 1850 malo mesto len 2 326 obyvateľov, v roku 1911 to bolo 10 000 obyvateľov. V súčasnosti žije v meste takmer 85 000 obyvateľov, pričom do Žiliny každodenne dochádzajú za prácou ďalšie tisíce ľudí. Žilina má, okrem Kostola sv. Štefana kráľa, Katedrály Najsvätejšej Trojice, františkánskeho Kostola sv. Barbory a jezuitského Kostola sv. Pavla, aj množstvo ďalších stavebných a kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí najmä hrad Budatín z 13. stor., množstvo secesných a funkcionalistických stavieb z konca 19. a začiatku 20. stor. a ďalšie. Po roku 1945 prešlo mesto rôznymi zmenami. Vznikli ďalšie priemyselné závody, sídliská – Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Od roku 1960 tu sídli dnešná Žilinská univerzita. Mesto je strediskom priemyslu, dopravy, školstva a kultúry. V roku 1996 sa stalo mesto sídlom kraja a získalo tak rovnaké postavenie, aké majú iné významné slovenské mestá. Od roku 2006 začala výroba áut významného automobilového závodu KIA. Dnes je Žilina centrom severozápadného Slovenska, v ktorom sa prelína bohatá história a architektúra s moderným a dynamickým rozvojom. Historickým vývinom, tradíciami i súčasnosťou patrí Žilina nepochybne medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska.
Žilina –
Budatínsky hrad (drotárske múzeum) s parkom,
Mariánske námestie s arkádami,
katakomby pod námestím,
Burianova veža,
Dom umenia Fatra,
Farské schody,
kláštor františkánov a kostol sv. Barbory,
mestské divadlo,
Jezuitský kostol,
Lombardiniho dom,
synagóga,
Kostol sv. Štefana s renesančnou kazateľnicou (najstaršia pamiatka, mesta),
Žilinská kniha (najstaršia právna pamiatka Slovenska), v obchodnom centre Mirage
zvyšky veže žilinského hradu,
meštianske domy,
lesopark Chrasť,
vodné dielo Žilina,
vrch Straník (paraglidisti),
Bešeňová – akvapark,
travertínová terasa,
kaštieľ Blatnica – pekné ľudové domy, múzeum
Karola Plicku, kúria
Prónayovcov, zrúcanina hradu
Blatnica, východisko do
Gaderskej doliny, chodník
Janka Bojmíra,
Budiš – minerálna voda,
Bytča – veľké námestie s potokom, renesančný zámok (štátny archív),
Thurzov Sobášny palác so grafitovou výzdobou,
Súľovské skaly, Čadca –
v časti Milošová zaujímavé kamenné gule, Čičmany – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – maľované domy a mosty, poschodový
Radenov dom, lyžiarske stredisko
Demänovská dolina –
jaskyne (ľadová, Slobody), jasná, park
Tarzania,
Vrbické pleso, Divinka – renesančný kaštieľ, Dlhé Pole –
drotárska obec s rodným domom Jozefa Holánika Bakeľa, na základnej škole
drotárske múzeum, Dolný Hričov – kostol so zaujímavými maľbami od Vincenta Hložníka, Dolný Kubín –
remeselnícky farbiarsky dom, socha Hviezdoslava,
Čaplovičova knižnica,
Oravská galéria, kúria, drevený most na sídlisku, akvapark Gbeľany – klasicistický kaštieľ,
Havránok - rekonštrukcia keltského sídliska pri Liptovskej Mare,
Hrabové – renesančný kaštieľ ,
Hričov – zrúcanina hradu,
Hybe – typické domy liptovských murárov,
Istebné – drevený evanjelický kostol,
Jasenica – renesančný kaštieľ (dnes hotelové zariadenie),
Jasenová – kaštieľ
Čaplovičovcov,
rodný dom Martina Kukučína,
Kalameny – termálny prameň s jazierkom, zrúcaniny Liptovského hradu,
Kláštor pod Znievom – prvé slovenské gymnázium, bývalý premonštrátsky kláštor, zrúcanina hradu Zniev,
Klin – na vrchu Grapa nad obcou naša najväčšia socha Ježiša,
Klubina – zaujímavá zvonica na cintoríne.
Korňa – ropný prameň, malý veterný mlyn, veľká futbalová hala,
Korytnica - kúpele,
Kotešová – neskorostredoveká kúria,
Krasňany – dva zaujímavé kaštiele,
Krásno nad Kysucou – múzeum s mamutom, cyklotrasa s nemeckými bunkrami, reštaurácia Gazdovský šenk,
Kunerad – romantický zámok v lese (dnes poškodený po požiari),
Kysucké Nové Mesto – renesančná budova pivovaru, mestská knižnica, námestie s čiastočne zachovanými laubňami, zvonice v Budatínskej Lehote a Dubí, zvyšky židovského cintorína, lyžiarske stredisko Veľké Ostré Kysucký Lieskovec – veľmi zaujímavá zvonica na cintoríne Leštiny – drevený evanjelický kostol zapísaný do zoznamu UNESCO,
Lietava – ranogotická veža kostola, rozsiahla
zrúcanina hradu Likavka – zrúcaniny hradu Likava,
Liptovská Štiavnica – veľmi pekný renesančno-barokový kaštieľ Liptovská Teplička – unikátne zemiakové jamy,
Liptovské Matiašovce – starý kostol s opevnením a baštami,
Liptovský Hrádok – stredoveký hrad s renesančnými časťami Liptovský Ján – dedina kaštieľov a kúrií, termálne pramene, Stanišovská jaskyňa Liptovský Michal – stredoveký kostol s obranným múrom a zvonicou,
Liptovský Mikuláš – galéria P.M. Bohúňa, zaujímavý domček obchodníka, ngráczovský dom, farský kostol a župný dom, múzeum slovenského krasu, synagóga, palatínska kúria, najstaršia verejná knižnica u nás, kontaktná ZOO, socha diviaka, v časti Palúdzka je Jánošíkovo väzenie, františkánsky kláštor s kostolom a kaštieľ v Okoličnom, Tatralandia a westernové mestečko,
Lodno – stará zvonica, národná kultúrna pamiatka,
Ľubochňa – kúpele, Kollárov dom,
Lúčky - kúpele pre ženy s akvaparkom, v strede obce travertínový Lúčanský vodopád, Ludrová – stredoveký kostol všetkých svätých s obranným múrom Makov – najväčší strom na Kysuciach v osade U Papajov (brest), Martin – sídlo Matice slovenskej, Národný cintorín, najväčší slovenský skanzen Jahodnícke háje, Slovenské národné múzeum, galérie, Národná knižnica, Martinské hole Martinček – starobylý kostol s cennými nástennými maľbami, okolo sú jamy na zemiaky so strieškami Mokraď – Abaffyovský kaštieľ s dvomi nárožnými vežami Mošovce – kaštieľ s parkom (v parku skleník) Námestovo – centrum pri Oravskej priehrade, na Slanickom ostrove zachovaný kostol s krížovou cestou Necpaly – pekný renesančný kaštieľ, stredoveký kostol sv. Ladislava, Oblazy – areál dvoch drevených vodných mlynov v Kvačianskej doline, Oravice – termálne kúpalisko Oravská Lesná – Kostol sv. Anny v štýle arpatskej secesie, úvraťová železnička Oravská Polhora – najsevernejšia slovenská obec, pod Babou horou známa Hviezdoslavova horáreň Oravský Podzámok – Oravský hrad s kaplnkou sv. archanjela Michala (na hrade bol natočený prvý film o Draculovi)
Orlové – barokový kaštieľ s anglickým parkom Oščadnica – Adventure Golf, lyžiarske strediská Papradno – v osade Grúnik zaujímavá ľudová architektúra Partizánska Ľupča – mestečko s množstvom zaujímavých stavieb (kováčska dielňa, katolícky kostol sv. Matúša, sýpka, dom s renesančnou pavlačou a iné) Podbiel - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – drevené oravské domy v časti Bobrova raľa, unikátne zrúcaniny vysokej pece (Františkova huta) Považská Bystrica – v kostole Navštívenia Panny Márie sú ukážky renesančného umenia, pri meste Manínska a Kostolecká tiesňava ,
Považské Podhradie – nad obcou Považský hrad, v obci kaštieľ Burg a zanedbaný rokokový kaštieľ Predmier – Maršová – romantický zámoček Príbovce – pekný goticko-renesančný kostol Pribylina – múzeum liptovskej dediny (pekný kaštieľ z Parížoviec) Radoľa – renesančný kaštieľ, nad obcou Koscelisko – archeologická lokalita Rajec – kostol sv. Ladislava, námestie peknou radnicou, Mestské múzeum v dome s loggiou, kúpalisko Veronika, Golf Park Rajecká Lesná – slovenský drevený betlehem, malá stredoveká svätyňa, zaujímavá kalvária, v doline za obcou malý gejzír Rajecké Teplice – kúpele (dom Aphrodite) s parkom, jazero s člnkovaním, na železničnej stanici je malé múzeum dopravy ,
Ružomberok – mesto schodov (veľké, školské, ružové, tmavé...), bývalý piaristický kláštor,
galéria Ľudovíta Fullu, Hlinkovo mauzóleum, Čutkovská dolina, v časti Hrabovo akvazorbing a lanový park Tarzania Sklabiňa – zrúcanina hradu Smrečany – starobylý kostol Srňacie – pôvodná oravská ľudová architektúra ,Stankovany – známe sú presné hodiny na veži kostola, pri obci je
osada Podšíp s drevenicami Stará Bystrica – námestie so slovenským orlojom, minizoo Starý hrad – zrúcanina hradu Stráňavy - kúpalisko ,
Strečno – hrad, pod hradom vybudovaná stredoveká dedinka
Paseka, plte na Váhu Suchá Hora – významná ťažba rašelin,
Súľov – zrúcanina hradu,
Svätý Kríž – náš najväčší drevený kostol,
Šútovo – vodopád, jazero v bývalom kameňolome,
Tatarovci – osada na konci Poviny so zachovanou ľudovou architektúrou,
Teplička nad Váhom – veľký kaštieľ, v kostole zvyšky múmie Žofie Bosniakovej,
Terchová – socha Juraja Jánošíka, v kostole betlehem, nad obcou mnohé osady s pekne zachovanými drevenicami, východisko na túry do Malej Fatry (Štefanová, Horné a Dolné diery, Rozsutec a iné),
Trebostovo – opevnený renesančný kaštieľ,
Trnové – vzácny drevený kostolík na cintoríne,
Trojmedzie – turistický areál na hranici SR, ČR a Poľska,
Trstené – románsky kostolík a drevená zvonica
Turčianska Štiavnička – zaujímavý kaštieľ a empírový skleník, pekný park, neogotické
mauzóleum Révayovcov,
Turčianske Jaseno – stredoveký kostolík,
Turčianske Kľačany – gazdovský dvor s jazdením na koni,
Turčianske Teplice – kúpele, veľký park v časti,
Diviaky pekný kaštieľ,
Turzovka – socha drotára s džarkom, železnica blízko námestia, pútnické miesto
Živčáková,
Tvrdošín - drevený gotický kostol zapísaný do zoznamu UNESCO,
galéria Márie Medveckej,
Važec – Važecká jaskyňa, nemecký vojenský cintorín,
Veličná – goticko-renesančný kostol, ľudová architektúra (domy, sypárne), urbársky dom,
Veľké Rovné – drotárska obec s drotárskym múzeom,
Vlkolínec – dedina zapísaná do zoznamu UNESCO,
Východná – zrubové domy, amfiteáter s o známym folklórnym festivalom ,
Vychylovka – skanzen, úvraťová železnička,
Vyšná Boca – zaujímavé veľké banícke drevené domy,
Vyšný Kubín – nádherný
Kubínyiovský kaštieľ s nárožnými vežami,
Zázrivá – pôvodná ľudová architektúra, korbáčiky a zázrivské vojky, záchranná stanica pre zranené zvieratá,
Zuberec – múzeum oravskej dediny